milujem

 Som len unavený, nič nekážem, len verím...

Koľkokrát som si sľúbil, že Ti dám pokoj. Že Ťa nebudem v živote otravovať, zbytočne zaťažovať mojimi citmi. Že Ťa nechám žiť pre iného. „Budeme kamaráti!“, vravel som si. „Zvládnem to, veď ju milujem, tak to zvládnem!“, tlačil som si do hlavy. A tam je ten problém, „Veď ju milujem“. Nedokážem sa jej vzdať pre iného, či pre samotu. Moju, či jej. Príliš milujem, príliš rozmýšľam. City a rozum sa mi preplietli, nesúperia, ako by malo byť zvykom! Spolupracujú. Hovorí mi to telo, šepká mi to myseľ, kričí to srdce: „Toto je Ona!!!“ A ja to dusím, dusím, nechcem dávať najavo. Aj keď Ona to dobre vie. Asi to tiež potláča. Možno si nie je istá, ale ako jej mám dokázať, že za ňu položím život, keď je preč? Asi to tak má byť, lebo lečo. Ale prdlajs, nič nemá byť tak, aby sme sa trápili. Nechcem zabudnúť, nikdy nezabudnem, viem to, pretože príliš milujem! Čo sa stalo s osobou, ktorá mala na háku? So mnou? Drsný chlapec, kašľal na city, pretože boli falošné a nikoho by nevedel milovať, keď cítil, že ani ona nemiluje. Ale prišla Ona. Nech sa stane čokoľvek, nezabudne. Ak jej láska bola klam? Dobre, aj tak nezabudne. Ak jej láska nebola klam? Asi to tak je. Ak jej láska pokračuje a v budúcnosti nás čaká harmonický zamilovaný vzťah? Modlím sa za to. Ale na taký vzťah treba cítiť podstatu lásky. Milovanie dvoch duší, zdieľanie snov a túžob, delenie sa o starosti a radosti, prijať život toho druhého za svoj a opačne. Milovať, milovať, milovať.

Nikdy nezabudnem. Chcem to potlačiť, aby sa netrápila, ale trápim sa ako blázon. Skúsil som piť do pádu, myslel som na ňu. Skúsil som ujsť do prírody, myslel som na ňu. Neskúsil som sa zahľadieť na inú, pretože iná neexistuje. Je tu iba Ona!!! Skúsil som nemyslieť, bola tam, je tam a navždy tam bude. V mojom srdci, v mojej hlave a duši. V každom kúsku môjho tela. Odtiaľ ju nedostanem. Teraz tam sakra bolí, chcem vedieť, čo bude nasledovať. Ľúbi ju iný? Ľúbi iného? A ja zostanem ticho a nechám sa o ňu obrať? Zostanem ticho a keď odíde... A keď odíde, bol to klam..................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................................

Milujem Ťa, bolí to? Si jediná, za ktorú položím život. Bolí to? Zmenil som svoj pohľad na lásku, pretože si. Bolí to? Chcem ťa a neviem zabudnúť na to krásne, čo sme prežili. Bolí to? Chcem ťa a chcem pomôcť v tom, čo ťa trápi, obetujem sa pre to, takto to byť nemôže, nemôžeš trpieť, nemôžeš plakať!!! Budeš šťastná! S tebou bude šťastná potom aj rodina, ktorá Ťa miluje. A bude to v poriadku. Postarám sa o to, o Teba, o Tvoju rodinu, o tých, ktorých miluješ a je im ťažko. Obetujem sa. Bolí Ťa to? Som tvoj. Buď moja. Žiadne okovy, ale dôvera a sloboda citov, rozumu, lásky... Milujem Ťa! Bolí to? Láska bolí, vieš. Ale láska nie je sviňa, ktorá Ťa má trápiť. Je to Tvoja kamarátka, ktorá Ťa urobí šťastnou. Dovoľ jej to. Ale dovoľ to, keď na to budeš pripravená, pretože Ťa milujem!

PS: Veríš mi? Si jediná, ktorú chcem, si jediná pre, ktorú spravím hocičo, pretože máš v sebe to, čo žiadna iná. Milujem Ťa.

PPS: Nekážem Ti nič, prosím neber to tak, ale potrebujem sa vyjadriť... Si slobodná, múdra, krásna a kúzelná dušička. Ja Ťa "len"  milujem.